Geografia

Poznanie pôsobenia exogénnych síl na zemský povrch má pre geografiu veľký význam. Exogénne sily pôsobia na zemský povrch prostredníctvom modelačného média: gravitácie, lineárne a plošne odtekajúcej vody, vody v jazerách a oceáne, ľadovcov, mrazu, vetra, organizmov, kozmických síl, činnosti človeka a vytvárajú veľmi rozmanité formy reliéfu. Vznik týchto tvarov reliéfu na zemskom povrchu môžeme správne pochopiť iba vtedy, ak poznáme zákony, ktorými sa riadi práca modelačných médií odpovedajúcich danému typu reliéfu.

Ako poznať a interpretovať krajinu? Zložitý celok, systém s objektívnou hmotnou realitou a často subjektívnou interpretáciou jeho vnemu. Ako diagnostikovať stav krajiny, procesy, konflikty a poruchy fungovania? Ako identifikovať fyzické premeny krajiny a zmeny jej obrazu, ako na nich reagovať, hodnotiť, navrhovať riešenia, manažovať, plánovať ďalší rozvoj, predikovať vývoj? Jedným z predpokladov ako odpovedať na tieto otázky boli teoretické východiská a metodologické princípy geografie a krajinnej ekológie.

Impulzom k zostaveniu tejto monografie bola okolnosť, že krajinná ekológia ležiaca na rozhraní geografie a ekológie predstavuje relatívne mladú vedeckú disciplínu, ktorej teoretická báza, metodické inštrumentárium a terminologický aparát sú vo fáze permanentného rozvíjania a značného pojmového rozkolísania, čo si vyžaduje okrem iného tiež metavedecký prístup, ktorý môže pomôcť k určeniu autentickosti krajinnej ekológie ako vedeckej disciplíny a jej pozícii medzi ostatnými vedami zaoberajúcimi sa aktuálnymi prírodno-spoločenskými problémami v krajine.