Zadarmo k objednávke

Básnická zbierka.

Vysokoškolská učebnica je rozdelená do troch kapitol. V prvej kapitole "Úvod do štúdia staroslovienčiny" predstavujeme starosloviensky jazyk ako prvý spisovný jazyk Slovanov, ktorý sa etabloval koncom praslovanskej jednoty v 9. storočí. Druhá kapitola má názov "Vývin rusínskeho jazyka" a je zameraná na opis systému rusínskeho jazyka z diachrónneho (vývinového) hľadiska. Tretia kapitola "Dialektológia" je venovaná charakteristike rusínskych nárečí v širšom východoslovanskom a západoslovanskom kontexte.

Predmetom tejto rozsiahlej práce je diachrónno-synchrónny opis priebehu a rozšírenia základných izoglos, na základe ktorých sa vyčleňujú juhozápadogemerské nárečia ako najväčšia skupina gemerského nárečového areálu.

Monografia, ktorá vychádza v dvoch častiach, je súčasťou kompendia o gemerských nárečiach GEMERSKÉ NÁREČIA I.-III., ktoré napísal prof. Štefan Tóbik v rozpätí rokov 1929-1969.

Krátky jazykový atlas gemerských nárečí predstavuje náčrt regionálneho jazykového atlasu, ktorého cieľom bolo zakresliť na jazykových mapách rozšírenie nárečových javov na území gemerského nárečového areálu. Tento krátky jazykový atlas gemerských nárečí je výsledkom celoživotného štúdia gemerských dialektov, ktorému sa profesor Štefan Tóbik venoval od tridsiatych rokov až do svojej predčasnej smrti v roku 1969. Rukopis z autorovej pozostalosti opravila, doplnila a na vydanie pripravila Júlia Dudášová-Kriššáková.

V knihe Gemerské nárečia I/časť druhá sú uverejnené texty zo skupiny vlastných gemerských nárečí, ktoré sa vnútorne členia na tri základné skupiny: nárečia juhozápadného Gemera, nárečia stredného Gemera a nárečia východného Gemera.

V monografii sa zaoberáme problematikou vzťahu (literárnej) moderny a postmoderny k náboženstvu alebo k filozofickému systému (či mýtu, ak sa zúročil v literatúre) na príklade vybraných textov Jozefa Cígera Hronského, Alfonza Bednára, Etely Farkašovej a Jany Bodnárovej.